Informácie o fondeÚvod k inventáru
Ako predchodca Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV (ÚEFE SAV) bolo 16.IX.1952 Povereníctvom pôdohospodárstva zriadené Laboratórium ochrany rastlín. Bezprostredným podnetom k jeho založeniu bol kalamitný výskyt viacerých tzv. karanténnych škodcov poľnohospodárskych kultúr (štítnička nebezpečná, spriadač americký, psota repová, rakovina zemiakov a pod.). Laboratórium ochrany rastlín vzniklo osamostatnením oddelenia Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Borovciach. Pôvodne sídlilo v Bratislave v Karlovej Vsi. V roku 1953 bol ústavu pridelený kaštieľ v Ivanke pri Dunaji, v ktorom sídlil do r. 1993.[1]
Uznesením Predsedníctva SAV zo dňa 22.XI.1954 bolo Laboratórium začlenené do Slovenskej akadémie vied, do sekcie poľnohospodárskych vied. V r. 1959 bolo Laboratórium ochrany rastlín spolu s ďalšími poľnohospodárskymi pracoviskami vyňaté zo SAV a začlenené do Pobočky Československej akadémie poľnohospodárskych vied. Od 1.IV.1962 bolo delimitované späť do SAV a súčasne premenované na Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV. Ekonomicko-technickú správu ústavu zabezpečovala do r. 1962 Technicko-hospodárska správa súboru malých pracovísk 3. sekcie. Po jej zrušení mal Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV samostatnú technicko-hospodársku správu. Dňa 8.XII.1979 uznesením Predsedníctva SAV č. 342 bol ústav združený do Centra biologicko-ekologických vied SAV. Opäť sa osamostatnil od 1.VII.1990 po zrušení centra na základe uznesenia Predsedníctva SAV č. 36 zo dňa 22.III.1990. Ústav však zostal v spoločnej technicko-hospodárskej správe s pracoviskami zrušeného centra. Zánikom tejto správy v r. 1992 si ústav zriadil samostatnú technicko-hospodársku správu.
Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV sa zameriaval na štúdium a objasňovanie zákonitostí vzájomných vzťahov medzi hostiteľskými rastlinami, fytofágnymi či fytopatogénnymi subjektmi (škodcami) a prostredím. Zámerom bolo dôkladne poznať pôvodcov poškodzovania (nielen) hospodárskych rastlín. Zároveň sa pracovníci od počiatku snažili nahrádzať chemické metódy ochrany rastlín prirodzenými postupmi biologickej ochrany, ktoré mali menší dopad na hygienu úrody, potravín, a na zachovanie stability ekosystému a čistoty životného prostredia.
Ústav sa spočiatku členil na 4 oddelenia (odbory): Oddelenie rastlinnej virológie, Oddelenie mykológie, Oddelenie entomológie a Oddelenie toxikológie. V r. 1986 sa počet oddelení rozrástol na šesť: Oddelenie ekológie a etológie hmyzu, Oddelenie biologického boja s hmyzom, Oddelenie ekologickej fyziológie hmyzu, Oddelenie virológie rastlín, Oddelenie mykológie rastlín, Oddelenie toxikológie.
Ústav bol jediným pracoviskom na Slovensku vo vednom odbore fytopatológia. Základný výskum predstavoval min. 80% všetkých aktivít Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV – išlo o strategický výskum patogénnych a nepatogénnych mikroorganizmov a ich významu v biologickom boji. Aplikovaný výskum ústavu nadväzoval na výsledky základného výskumu tvorbou chemických a biologických prostriedkov ochrany rastlín šetrných pre životné prostredie (napr. EKOFERT, EKOKALKON). Ako modelový systém pre analýzu sa napr. využíval vzťah medzi dravým roztočom Phytoseiulus persimilis a poľnohospodárskym škodcom Rickettsiella phytoseiuli. Na podobnej problematike sa nikde vo svete nepracovalo. Pre poľnohospodárske podniky mala nezanedbateľný význam odborná poradenská činnosť ústavu. Pre svoje jedinečné vedecké zameranie bol ústav taktiež školiacim pracoviskom vo vednom odbore ochrana rastlín.
O dôležitej náplni ústavu svedčí skutočnosť, že v r. 1982 Prezídium ČSAV po dohode s Predsedníctvom SAV poverilo Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV funkciou prognostického pracoviska pre vedný odbor fytopatológia. V r. 1983 bolo na základe požiadaviek Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR pri Ústave experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV zriadené Aplikačné pracovisko ochrany rastlín. Malo sa stať spojovacím článkom medzi základným výskumom a praxou. V deväťdesiatych rokoch si pracovníci ústavu na čele s popredným fytopatológom doc. V. Bojňanským uvedomovali nedostatky v oblasti ochrany rastlín na Slovensku a presadzovali – bohužiaľ neúspešne – vytvorenie stálej rastlinolekárskej služby.
Ústav spolupracoval s viacerými biologickými pracoviskami ČSAV a SAV, vysokými školami, rezortnými výskumnými ústavmi a výrobnou sférou. Spolupráca ústavu sa rozširovala aj za hranice štátu, najmä na Poľsko, Nemecko, Rusko, Španielsko, Taliansko, Kubu, Nigériu, severnú Kóreu či Vietnam. Výraznou bola zahraničná expertízna činnosť pracovníkov, ktorí sa angažovali aj pri stanovení metód prognóz a signalizácie karanténnych škodlivých činiteľov, zanesených na naše územie po druhej svetovej vojne. Dlhoročný riaditeľ ústavu doc. A. Blahutiak bol zástupcom Slovenska vo Východopalearktickej regionálnej sekcii Medzinárodnej organizácie pre biologický boj. Medzinárodné postavenie ústavu dokumentuje vydávanie vlastného odborného časopisu Entomological Problems v anglickom a nemeckom jazyku.
V r. 1964 mal ústav 42 pracovníkov, do r. 1971 ich počet vzrástol na cca 70. Deväťdesiate roky však znamenali pre ústav začiatok dlho sa tiahnucej série ťažkostí, ktoré nakoniec viedli k zrušeniu ústavu k 31.XII.2002. V dôsledku nepriaznivého výsledku akreditácie prišlo na prelome rokov 1992/1993 k zníženiu stavu zamestnancov zo 75 na 44. Navyše v marci 1990 Spoločnosť Ježišova spochybnila právoplatnosť darovacej zmluvy a nárokovala si vrátenie kaštieľa s priľahlými objektmi. Napriek tomu, že ústav spolu s Predsedníctvom SAV vynaložili v priebehu rokov veľké úsilie a finančné prostriedky na adaptáciu, údržbu i ďalšie zhodnotenie budovy kaštieľa, v r. 1993 sa Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV musel vysťahovať do pomocných budov cca. 500 m od kaštieľa. V týchto provizórnych podmienkach sa zhoršili pracovné podmienky a ústav ostal bez adekvátneho náhradného sídla ďalších deväť rokov.
V tom istom roku prišlo k odčleneniu oddelenia ekológie a etológie hmyzu z Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV a k jeho preradeniu do Ústavu zoológie a ekosozológie SAV od 1.VIII.1993. Podobne oddelenie mykológie bolo delimitované do Ústavu ekobiológie SAV.
Predsedníctvo SAV nakoniec uznesením č. 329 z 27.V.2002 rozhodlo o zrušení Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV. O zrušení ústavu Predsedníctvo SAV opäť rokovalo 3.IX.2002, v tajnom hlasovaní rozhodlo o ponechaní uznesenia č. 329 v platnosti. Osud ústavu nezvrátila ani pomerne rozsiahla kampaň vo vedeckých kruhoch proti jeho zrušeniu, ktorá sa zachovala aj vo fonde pracoviska. Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV bol k 31.XII.2002 zrušený a jeho zamestnanci boli rozdelení do niekoľkých ústavov SAV: Virologického ústavu (6 pracovníkov), Biologického ústavu (10 pracovníkov), Ústavu zoológie (6 pracovníkov), Ústavu ekológie lesa SAV (2 pracovnívi), Ústavu biochémie a genetiky živočíchov (2 pracovnívi), Ústavu molekulárnej biológie (3 pracovníci) a Ústavu krajinnej ekológie (2 pracovníci).
Ústredný archív SAV prevzal materiál Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV po zrušení v r. 2003. Zachovaný archívny fond však nedokumentuje činnosť pracoviska od jeho založenia v r. 1952. Siaha prevažne do začiatku 80. rokov. Len sporadicky sa zachovali staršie materiály zo 60. a 70. rokov, najmä vo vecnej skupine veda a výskum a v osobných spisoch zamestnancov a účastníkov vedeckej výchovy. Starší písomný materiál sa pravdepodobne stratil pri vysťahovaní ústavu z kaštieľa v Ivánke pri Dunaji v r. 1993.
Písomnosti v zachovanom fonde sú rozdelené do 9 vecných skupín:
A – Podacie denníky – zachovalo sa 14 podacích denníkov a jeden podací denník zahraničnej korešpondencie; spolu tvoria jednu inventárnu jednotku.
B – Nadriadené orgány SAV – skupina obsahuje materiály nadriadených orgánov Akadémie so vzťahom k ústavu; inventárnu jednotku tvorí jeden ročník.
C – Vedenie ústavu – písomnosti riadiacich zložiek ústavu sú členené na štyri podskupiny: I – základné ustanovenia a organizačné materiály – dokumentujú založenie, vývoj a chod pracoviska; sem sú zaradené aj mnohé dotazníky a informačné materiály o ústave. Inventárnou jednotkou je rok. II – zápisnice zo zasadnutí kolégia (grémia) riaditeľa, vedeckej a ústavnej rady Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV, zápisnice za zasadnutí jednotlivých oddelení. Inventárnu jednotku tvorí súbor zápisníc za jeden rok. III – personálna agenda – obsahuje všeobecnú agendu ako sumáre a prehľady o zamestnancoch, pracovných miestach, údaje o študijných pobytoch; sem sme zaradili aj návrhy a rozhodnutia o udelení cien, medailí a plakiet SAV zamestnancom ústavu; inventárnou jednotkou je jeden ročník písomností. IV – osobné spisy zamestnancov – sú radené abecedne, inventárnu jednotku tvorí skupina osobných spisov v rozsahu jednej škatule
D – Veda a výskum – vecná skupina dokumentuje samotnú odbornú činnosť pracoviska a člení sa na sedem podskupín; okrem podskupiny D/III inventárnu jednotkou tvorí jeden ročník písomností. I – akreditácie pracoviska – materiál zahŕňa podklady a výsledky akreditácie; II – správy o činnosti pracoviska – okrem výročných správ o činnosti sa tu nachádzajú rôzne čiastkové správy o vedeckovýskumnej činnosti; III – Vedeckovýskumné úlohy a granty – inventárnou jednotkou je spravidla jedna hlavná úloha Štátneho plánu základného výskumu (po r. 1990 jeden grant) za jeden rok; IV – publikácie a príspevky – vecná skupina obsahuje koncepty, separáty alebo kópie publikácií, referátov a príspevkov pracovníkov ústavu vo vedeckých a populárno-náučných časopisoch, zoznamy publikácií, ako aj články o pracovisku; zaradili sme sem aj sprievodné listy k článkom zasielaným na publikovanie, hoci kópia článku chýba; mená autorov sú pre väčšiu prehľadnosť podčiarknuté; V – konferencie, ktoré organizoval alebo spoluorganizoval Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV; VI – patenty a vynálezy – v podskupine sa nachádzajú žiadosti o udelenie patentu, patentové listiny, prevody patentov a pod.; VII – odborné posudky a expertízy vykonávané pre iné inštitúcie či jednotlivcov, ako aj stanoviská k odborným problémom.
E – Vedecká výchova – je rozdelená na všeobecnú agendu k vedeckej výchove (členená podľa ročníkov) a osobné spisy vychovávaných (radené abecedne, inventárnu jednotku tvorí skupina mien v jednej škatuli).
F – Spolupráca – vecná skupina dokumentuje vedeckú a odbornú spoluprácu ústavu s inými inštitúciami, pričom je zvlášť spracovaná domáca spolupráca a zvlášť zahraničné styky: I – domáca spolupráca (zahŕňa: a – spoluprácu s ústrednými štátnymi orgánmi, b – spoluprácu s vysokými a strednými školami – dokumentuje najmä podiel pracovníkov ústavu na vzdelávaní vedeckého dorastu a exkurzie, c – spoluprácu s ústavmi SAV a ČSAV, d – spoluprácu s rezortným výskumom a vedeckými spoločnosťami, e – spoluprácu s výrobnou sférou, f – spoluprácu s inými spoločnosťami a jednotlivcami); II – zahraničné styky (a – plány a hodnotenia zahraničných stykov; b – vyslania do zahraničia, c – prijatia a pozvania zahraničných hostí, d – ostatná spolupráca – zahŕňa zmluvy o spolupráci so zahraničnými inštitúciami, spoločné projekty, vzájomnú korešpondenciu).
G – Knižnica ústavu – písomnosti dokumentujúce ústavnú knižnicu tvoria vzhľadom na malý rozsah jednu spoločnú inventárnu jednotku za celé časové obdobie.
H – Korešpondencia – vecnú skupinu tvorí väčšinou súkromná korešpondencia niektorých pracovníkov ústavu s vedcami doma i v zahraničí, ktorá nezapadá do ostatných vecných skupín. Hodnotným prameňom pre dokreslenie významného postavenia pracoviska a okolností jeho zrušenia je súbor písomností dokumentujúcich kampaň, ktorú za zachovanie ústavu rozbehol bývalý dlhoročný pracovník ústavu Vít Bojňanský v rokoch 2002–2004. Obsahuje korešpondenciu s riadiacimi orgánmi SAV a ústrednými štátnymi orgánmi, intervencie zahraničných vedeckých ústavov a inštitúcií za zachovanie Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV. Vecná skupina H obsahuje aj zopár jednotlivín písomností týkajúcich sa vzniku Slovenskej mykologickej spoločnosti pri SAV v r. 2000.
I – Hospodárska agenda – posledná vecná skupina zahŕňa agendu týkajúcu sa rozpočtu a hospodárenia ústavu, rozdelenia grantových prostriedkov, priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a hospodárske zmluvy. Bádateľsky najzaujímavejšími sú azda písomnosti spojené s vrátením kaštieľa a hľadania nových priestorov pre ústav. Inventárnu skupinu tvorí jeden ročník písomností. Mzdové listy z rokov 1991–2002 sú zaradené na koniec vecnej skupiny a tvoria jednu spoločnú inventárnu jednotku.
Ústav experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV bol od svojho založenia jediným špecializovaným entomologickým pracoviskom na Slovensku. Hoci niektoré čiastkové vedecké problémy postupne prebrali oddelenia iných biologických ústavov v SAV, jeho zrušenie znamenalo stratu pracoviska, ktoré na Slovensku komplexne riešilo základný entomologický výskum, školilo vedecký dorast pre odbory fytopatológia a entomológia a šírilo poznatky o škodcoch poľnohospodárskych plodín v radoch odbornej i laickej verejnosti. Písomnosti zachované vo fonde sú preto jedným zo základných prameňov pre poznanie vývoja tohto vedného odboru v druhej polovici 20. storočia na pôde SAV a celkovo na Slovensku. Rozsah fondu je 34 archívnych škatúľ a 488 inventárnych jednotiek.
CBEV SAV – Centrum biologicko-ekologických vied SAV
CP(ZV) – Cieľový projekt (základného výskumu)
ČÚ (ŠPZV) – Čiastková úloha Štátneho plánu základného výskumu
HÚ (ŠPZV) – Hlavná úloha Štátneho plánu základného výskumu
MOBB – Medzinárodná organizácia pre biologický boj
PD – poľnohospodárske družstvo
JRD – jednotné roľnícke družstvo
RD – roľnícke družstvo
RVHP – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci