Informácie o fondeÚvod k inventáru
Akademik Karol Šiška sa narodil v Selenči v Juhoslávii v rodine učiteľa pôvodom zo Slovenska 19.III.1906. Po maturite v Novom Sade išiel študovať na Lekársku fakultu Karlovej univerzity do Prahy, kde po promócii v r. 1930 získal československé štátne občianstvo. Pracovať začal v Podolskom sanatóriu v Prahe a od r. 1933 na II. Chirurgickej klinike Karlovej univerzity u prof. Diviša, kde si pod jeho vedením osvojoval základy hrudnej chirurgie a postupy vedeckej práce. Po štátoprávnych zmenách v r. 1939 odišiel na Slovensko a stal sa primárom chirurgického oddelenia Detskej liečebne tuberkulózy v Dolnom Smokovci. V r. 1941 sa stal primárom a v r. 1945 riaditeľom Liečebne pre tuberkulózu vo Vyšných Hágoch. V tomto období vznikli aj jeho početné práce z oblasti liečenia kostnej a pľúcnej tuberkulózy. Prax získanú v tatranských liečebniach využil akademik Šiška aj pri založení II. Chirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú od r. 1950 viedol, pričom sa stále viac orientoval na hrudnú chirurgiu. V r. 1954 zriadil na klinike kardiochirurgické centrum. V päťdesiatych rokoch sa aj v zdravotníctve začali budovať vedeckovýskumné pracoviská a v r. 1955 vzniklo Laboratórium experimentálnej chirurgie na čele s novovymenovaným akademikom SAV K. Šiškom. Z laboratória sa postupne vyvinul Ústav experimentálnej medicíny SAV a neskôr Ústav experimentálnej chirurgie SAV. V nových podmienkach so širším tímom spolupracovníkov rozvíjal experimentálne programy a svoj záujem sústreďoval na pľúca a srdce. Tu vznikol a v r. 1968 sa aj realizoval plán prvej transplantácie srdca u človeka v ČSSR.
Zvolenou problematikou sa akademik Šiška zaoberal teoreticky aj prakticky. Z odboru pľúcnej i srdcovej chirurgie publikoval sám i spolu s členmi výskumných kolektívov okolo 260 odborných prác. Okrem nich o získaných poznatkoch často referoval na rôznych vedeckých podujatiach organizovaných vedeckými spoločnosťami doma i v zahraničí, ktorých členom bol. Zúčastnil sa založenia Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně a bol prvým predsedom jej slovenského výboru, predsedom Československej chirurgickej spoločnosti, funkcionárom Československej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti a členom ďalších spoločností a spolkov. Taktiež bol členom, resp čestným členom mnohých zahraničných vedeckých spoločností a akadémií vied: Société Internationale de Chirurgie, Société de la Chirurgie Cardio-vasculaire, International College of Surgeons, European Society for Experimental Surgery, Akadémia lekárskych vied ZSSR, Akadémia vied ZSSR, Akadémia vied NDR, Chirurgická spoločnosť Gruzínskej SSR, Maďarská chirurgická spoločnosť, Nemecká chirurgická spoločnosť, Towarysztwo chirurgow Polskich.
Akademik Šiška bol známy aj svojou politickou a verejnospoločenskou aktivitou. Počas SNP založil Poľnú nemocnicu na Starých Horách a pôsobil v nej ako veliteľ a náčelník chirurgického oddelenia až do potlačenia povstania. Vo februári 1945 vstúpil do I. Československého armádneho zboru v ZSSR a stal sa hlavným chirurgom I. československej odsunovej nemocnice. Verejne sa angažoval aj v neskorších rokoch. Bol členom ÚV KSČ, poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia, predsedom vládneho výboru Pugwashského hnutia za mier a spoluprácu národov.
Za svoju vedeckú činnosť i verejnú aktivitu získal akademik Šiška viaceré vyznamenania: Československý vojnový kríž, Rad SNP, Za zásluhy o ČSR, za pobedu nad germaniej, Dôstojnícky kríž Polonia restituta, Medaila J. E. Purkyně, Zlatá medaila Československej lekárskej spoločnosti, Zlatá medaila Univerzity Komenského v Bratislave, Rad práce, Štátna cena SSR, Zlatá medaila Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Zlatá medaila Univerzity J. E. Purkyně v Brne, Hrdina socialistickej práce, Zlatá medaila ČSAV, Zlatá medaila SAV a ďalšie.
Ako jeden z prvých budovateľov SAV, z pozície predsedu sekcie lekárskych a biologických vied vplýval na ich vývoj, neskoršie vo funkcii podpredsedu a predsedu SAV usmerňoval vývoj celej inštitúcie.
Osobný fond, ktorý Ústredný archív SAV prevzal od akademika K. Šišku v r. 1993 ilustruje jeho vyššie spomenutú všestrannú osobnosť. Obsahuje materiál z rokov 1929–1989. Jeho rozsah je 40 archívnych krabíc a je spracovaný formou inventára. Materiál v ňom je rozdelený do 8 vecných skupín.
Prvou vecnou skupinou sú materiály z vedeckej činnosti (I). Delí sa na Rukopisy nepublikované (IA), ktoré pozostávajú z niekoľkých štúdií a článkov (IA1), dominujúcej podskupiny posudkov – oponentských, odborných, pracovných, kádrových (IA2), návrhov (IA3) na udelenie vedeckých hodností, na skvalitnenie vednej špecializácie, príležitostných prejavov (IA4) k rôznym jubileám a iným príležitostiam a odborných prednášok (IA5).
Rukopisy publikované (IB) sú relatívne početné články a štúdie odborného charakteru, výnimočne príležitostné, prípadne spomienkové.
Tlačené práce (IC) je rozsiahla skupina chronologicky zoradených prác publikovaných v odborných domácich i zahraničných periodikách, niekedy i populárno-vedeckých článkov, uverejnených v dennej tlači.
Skupinu Vedecká dokumentácia (ID) tvoria podklady a výskumy k odborným prácam, záznamy z operácií, poznámky z rôznych vedeckých podujatí i politických schôdzí, záznamy zo skúšok študentov. Je v nej napr. aj kompletný podkladový materiál z chirurgických pracovísk celej republiky o výsledkoch pľúcnych resekcií v rokoch 1951–1956.
Ďalšia rozsiahla skupina Konferencie, služobné cesty (IE) dokumentuje účasť akademika K. Šiška na domácich i zahraničných vedeckých podujatiach, v mnohých prípadoch obsahuje aj prednesené príspevky, resp. doplňujúce osobné poznámky. U služobných ciest sú podrobné správy o ich priebehu.
Materiály z funkcií (II) tvoria druhú základnú skupinu, roztriedenú na funkcie vedecké, pedagogické, redakčné, rezortné a celospoločenské.
V rámci Vedeckých funkcií (IIA) „Funkcie v SAV“ (IIA1) obsahujú materiál o pôsobení akademika Šišku ako člena Predsedníctva SAV, podpredsedu aj predsedu SAV, predsedu sekcie, člena vedeckého kolégia a riaditeľa pracoviska. Podobný charakter má ja materiál z funkcií v ČSAV (IIA2). Funkcie v komisiách (IIA3) odrážajú činnosť v mnohých odborných komisiách, ako napr. Československá komisia pre spoluprácu s UNESCO, Chirurgická komisia Ministerstva zdravotníctva ČSR, Komisia pre spracovanie prognostickej štúdie transplantácií životne dôležitých orgánov, Odborná komisia pre vedu a zdravotníctvo pri SAV, Komisia pre koordináciu výskumu vo Vysokých Tatrách, Komisia pre obhajobu doktorských dizertácií v odbore chirurgie a ďalšie. Funkcie vo vedeckých spoločnostiach (IIA4) dokumentujú zasa členstvo a činnosť v domácich i medzinárodných spoločnostiach v rôznych odboroch medicíny.
Pedagogické funkcie (IIB) obsahujú písomný materiál z činnosti vo funkcii prednostu II. chirurgickej kliniky a vedúceho Katedry chirurgie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Redakčné funkcie (IIC) zachytávajú pôsobenie akademika Šišku ako člena redakčných rád v rôznych odborných časopisoch a vedeckého redaktora odborných rukopisov.
Pestrý materiál sa nachádza vo funkciách v rezortoch (IID). Pochádza z pôsobenia napr. vo funkcii hlavného chirurga Povereníctva zdravotníctva, člena Vedeckého poradného zboru pri Ministerstve zdravotníctva a pri Ministerstve ťažkého priemyslu, člena Výboru pre kultúrne styky so zahraničnými Slovákmi pri Ministerstve kultúry SSR ai.
Skupinu uzatvárajú Funkcie celospoločenské (IIE), v ktorých nachádzame materiály z pôsobenia v prezídiu Československého výboru pre európsku bezpečnosť pri Národnom fronte ČSSR, v Ústavnoprávnom výbore Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSSR, v Protialkoholickom zbore na Slovensku, v SNP.
Tretia vecná skupina Biografické materiály (III) je rozdelená na: Osobné doklady (IIIA), v ktorých sú vysvedčenia o štúdiu, rôzne legitimácie, pracovné zmluvy, menovania, resp. odvolania, osvedčenia o občianstve, národnej spoľahlivosti, ilegálnej činnosti; Životopisné materiály (IIIB) pozostávajúce z vlastných životopisov a vyplnených dotazníkov, správ o činnosti za udelené etapy, súpisu publikovaných prác, udelení vedeckých a pedagogických hodností a hospodársko-finančných vecí; Vyznamenania (IIIC) – tvoria ich diplomy, medaily, plakety a čestné uznania.
Osobitne rozsiahla je vecná skupina Korešpondencia (IV). Skladá sa z dvoch častí. Osobná korešpondencia (IVA) je zoradená abecedne podľa adresáta, alebo odosielateľa s uvedením miesta a počtu kusov. Uzatvára ju skupinka 16 ks bližšie neurčenej korešpondencie. Druhú časť tvoria Gratulácie k jubileám (IVB) usporiadané chronologicky. Príležitostné gratulácie (IVC) sa týkajú prvej transplantácie srdca v Československu a udelenia vyznamenaní.
Piatou vecnou skupinou sú Fotografie (V). Okrem portrétov akademika Šišku sú v nej príležitostné fotografie z rôznych odborných podujatí i spoločenských udalostí a 1 tematický album.
Vecná skupina Materiály o pôvodcovi fondu (VII) pozostáva väčšinou z novinových výstrižkov, ojedinelé z podkladových materiálov k návrhom na ocenenie akademika Šišku.
Poslednou, rozsahom najmenšou skupinou sú Materiály rodiny (VII). Obsahujú úmrtné oznámenia členov rodiny, súdne rozhodnutie o dedičstve, žiadosti o vydanie osobných dokladov.
Inventár osobného fondu akademika Karola Šišku informuje o písomnostiach, obsahujúcich bohaté údaje o všestrannom pôsobení vedca od začiatkov jeho vedeckej činnosti, keď si musel sám načrtnúť i vyšliapať zvolenú cestu až po popredného chirurga a organizátora zdravotníctva.
V roku 2016 bol osobný fond doplnený o dokumenty (inventárne čísla 314a, 333a, 576a, 701a, 746a a 885a), ktoré Ústredný archív SAV získal z Ústrednej knižnice SAV v roku 2004 (materiál z výstavy Učení muži).
je dokumentovaná jeho vlastnou bibliografiou do r. 1986. Uvádza v nej 275 záznamov. Možno ju doplniť z osobného spisu akademika SAV, príp. z príležitostných jubilejných článkov v odborných periodikách.
Chlopňový ventil a Bimembránové čerpadlo.
Obsahujú 179 titulov. Z toho je 9 článkov, 116 posudkov a návrhov, 34 príležitostných prejavov a 20 prednášok. Články sa dotýkajú srdcovej chirurgie, epilepsie a mimotelového obehu; posudky sú o vedeckej a pedagogickej činnosti osôb, ale aj o odborných a dizertačných prácach a hodnotení zdravotníckych zariadení; návrhy na menovanie do funkcií a na zameranie koncepcie riešenia zdravotníckych problémov; príležitostné prejavy predniesol väčšinou pri jubileách zdravotníckych inštitúcií a pri životných jubileách kolegov; odborné prednášky odzneli na zasadnutiach odborných a poradných orgánov v zdravotníctve.
Široký odborný záber dokumentuje kompletný podkladový materiál z chirurgických pracovísk celej republiky o resekciách pľúc, záznamy zo skúšok študentov a poznámky z odborných podujatí.
Tematika: tatranské zjazdy o TBC; kardiochirurgické konferencie; chirurgické Kostlivého dni; podpora a náhrada srdca.
v Bulharsku, Číne, Indii, Juhoslávii, Kanade, Maďarsku, Mongolsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Taliansku, Sovietskom zväze, USA, Veľkej Británii.
V SAV – je v popise vecnej skupiny II A1.
V ČSAV – člen Prezídia ČSAV, člen Vedeckého kolégia lekárskych vied ČSAV, podpredseda Edičnej rady ČSAV.
V komisiách – je v popise vecnej skupiny II A3.
Vo vedeckých spoločnostiach: Československá Chirurgická spoločnosť; Československá Lekárska spoločnosť J. E. Purkyně; Československá Spoločnosť pre ortopedickú chirurgiu a traumatológiu; Slovenská chirurgická spoločnosť; Slovenská kardiologická spoločnosť; Slovenská lekárska spoločnosť; Slovenská ortopedická spoločnosť; Spolok českých lekárov; viaceré zahraničné lekárske vedecké spoločnosti.
Prednosta II. Chirurgickej kliniky; vedúci Katedry chirurgie na Lekárskej fakulty Univerzity Komenského; člen Katedry pre hrudnú chirurgiu na Ústave pre doškoľovanie lekárov v Prahe.
Bratislavské lekárske listy; Československé lékařství; Folia facultatis Medicae UK; Rozhledy v chirurgii; Sborníky Lekárskej fakulty UK; hlavný redaktor Encyklopédie Slovenska a vedecký redaktor Vydavateľstva SAV
Je v popise vecnej skupiny II D a možno doplniť člen Výboru pre kultúrne styky so zahraničnými Slovákmi pri Ministerstve SSR (väzba na rodisko).
Prehľad zamestnania: Lekárska fakulta Karlovej univerzity – študent; Divízna nemocnica – Bratislava; Štátny detský liečebný ústav – Dolný Smokovec; Robotnícka sociálna poisťovňa; Masarykovo sanatórium – Vyšné Hágy; Sanatórium Caritas – Bratislava; Chirurgická klinika Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity; II. chirurgická klinika Fakultnej nemocnice; Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine; Ústav experimentálnej chirurgie SAV.
Za r. 1971–1986 16 druhov ocenení.