PhDr. Vojtech Kopčan, CSc. sa narodil v roľníckej rodine v Hornej Ždani. Po maturite v Žarnovici pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor archívnictvo. V r. 1960 na odporučenie Katedry československých dejín začal paralelne študovať aj na Karlovej univerzite v Prahe turkológiu. V r. 1962 ukončil štúdium archívnictva v Bratislave a v r. 1964 v Prahe štúdium turkológie. Po absolvovaní povinnej vojenčiny nastúpil na študijný pobyt do Kabinetu orientalistiky SAV. Skoro desať rokov bol tajomníkom ústavu a päť rokov zástupcom vedúceho. Pri reorganizácii historických pracovísk Slovenskej akadémie vied v r. 1982 prešiel do Historického ústavu SAV, kde pracoval až do r. 1996.
Ako odborný pracovník sa V. Kopčan zaoberal osmanskými prameňmi k dejinám Slovenska. Na túto tému aj v r. 1977 obhájil kandidátsku prácu „Osmanské naračné pramene k novozámockej výprave v r. 1663“. Niektoré kapitoly z nej boli publikované v Dejinách Slovenska II., alebo vo Vojenských dejinách Slovenska II. Hoci V. Kopčan uverejnil viac prác so syntetizujúcim pohľadom na jednotlivé problémy dejín Slovenska v období osmanskej nadvlády, ťažisko jeho práce spočívalo vo vydávaní a interpretácii nespracovaných tureckých prameňov, ako napr. „Tri turecké listiny zo slovenských archívov“, alebo „Osmanské zákonníky ostrihomského, novohradského, sečianskeho a fiľakovského sandžaku zo 16. storočia“. O tureckých vojnách na slovenskom území v 16. a 17. storočí vydal s P. Horváthom knihu „Turci na Slovensku“ a s K. Krajčovičovou knihu „Slovensko v tieni polmesiaca“ o úlohe obyvateľstva v protitureckej obrane.
Objektívnym zhodnotením stopäťdesiatročnej prítomnosti Turkov na našom území je monografia „Turecké nebezpečenstvo a Slovensko“. V. Kopčan venoval pozornosť aj prácam starších slovenských historikov. Vydal výber prác historika a archivára M. Matunáka, priekopníka v štúdiu archívnych materiálov o protitureckej obrane. Reálny pohľad na tureckú expanziu dosiahol V. Kopčan vďaka komparatívnemu prístupu. Porovnával podiel habsburskej dynastie a uhorskej šľachty na protitureckej obrane, podrobil kritike veľmocenské ambície uhorskej šľachty, ktoré ju viedli ku kolaborácii s Osmanmi a k protihabsburským povstaniam. V. Kopčan skúmal mieru ich zaťaženia na poddanské obyvateľstvo. Mnoho podrobných originálnych údajov získal a sprístupnil V. Kopčan aj prekladmi z diel osmanských autorov, ku ktorým pristupoval ako k dobovým dokumentom. Choroba mu zabránila v spracovaní záverečnej fázy tohto zaujímavého materiálu. Napriek tomu, že jeho aktívny vedecký život nebol dlhý, je V. Kopčan považovaný za zakladateľa osmanistiky na Slovensku a za historika, ktorý výrazne posunul výskum našich starších dejín vpred.
Ústredný archív SAV odkúpil písomnú pozostalosť V. Kopčana od jeho dcéry v r. 2005. Materiál spracoval do základných vecných skupín a sprístupnil formou inventára.
Prvou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckej činnosti. Sú rozdelené na nasledovné podskupiny: Rukopisy nepublikované a to Štúdie, články, preklady – IA1, a Posudky a námety – IA2. Rukopisy publikované tvoria Štúdie a články – IB1 a Recenzie, anotácie, posudky – IB2. Tlačené práce sú označené – IC. Rukopisy nepublikované, publikované i tlačené práce sú usporiadané chronologicky, pri tlačených prácach sú spravidla uvedené aj bibliografické údaje. Podskupinu – ID tvoria Vedecké podujatia a služobné cesty. Inventárny záznam obsahuje názov vedeckého podujatia, miesto a dátum konania , údaje o jeho programe, zoznam účastníkov, prípadne príspevok V. Kopčana. Prvú vecnú skupinu uzatvára Vedecká dokumentácia – IE. Je veľmi bohatá a rozmanitá. Pozostáva z excerpt zo študovanej literatúry, vlastných poznámok, fotokópií tureckých listín, bratislavských prameňov k tureckej expanzii, novinových výstrižkov, konspektov rukopisov, materiálov z výskumu J. Blaskovicsa ai.
Osobný fond V. Kopčana neobsahuje materiál o jeho pôsobení v rôznych vedeckých, pedagogických, alebo spoločenských funkciách, ktorý obyčajne tvorí druhú vecnú skupinu.
Tretia vecná skupina Biografické materiály sa skladá z Osobných dokladov – IIIA, napr. vysvedčení, zo Životopisov a dotazníkov – IIIB, Pracovných zmlúv a hodnotení v Kabinete orientalistiky SAV a Historickom ústave SAV – IIIC, Dohôd s vydavateľstvami – IIID, Udelení vedeckých hodností – IIIE, Výkazov o činnosti – IIIF, Súpisu publikovaných prác – IIIG a Cien a vyznamenaní – IIIH.
Štvrtou vecnou skupinou je Korešpondencia – IV. Je usporiadaná abecedne. Inventárny záznam obsahuje okrem mena adresáta, resp. odosielateľa aj miesto, počet kusov a časové rozpätie.
Fotografie – V tvoria ďalšiu vecnú skupinu. Nachádzajú sa v nich portréty V. Kopčana, fotografie z jeho študentských rokov, z promócie, z pracovných stretnutí doma i v zahraničí a niekoľko kusov je i bližšie neurčených. Sú tu zaradené i mikrofilmy listín z Tekovskej župy a mikrofilmy tureckých listín, ktoré svojim obsahom vlastne dopĺňajú vecnú skupinu Vedecká dokumentácia.
Šiestou vecnou skupinou sú Materiály o pôvodcovi fondu – VI. Sú to najmä anotácie, recenzie a posudky prác V. Kopčana.
Poslednú vecnú skupinu tvoria Práce iných autorov – VII. Väčšinou sa týkajú príbuznej tematiky a niektoré majú venovanie autora.
Osobný fond V. Kopčana zachytáva materiál z rokov (1934) 1940–1997. Pozostáva zo 456 inventárnych jednotiek a je uložený v 33 archívnych škatuliach.
